Our bulidings published in Czech
ArtSchool Smižany and B. Bjornson recenzed on ARCHITEKT magazine.
Organizátoři projektu UzemnePlany.sk
vystavili v tomto roce v centru Košic výběr
devatenácti nejúspěšnějších architektonických
děl, která byla v posledních deseti letech
realizována na území východního Slovenska,
a to v podobě velkoformátových uměleckých
reprodukcí umístěných na reklamních
plochách – městských citilightech. Košice
se tak staly galerií slovenské architektury
a následovat by měla Praha, Berlín či Vídeň.
Výstava byla v květnu reinstalována
v Bratislavě (v rámci Design and Architecture
Days). Se současnou slovenskou
architekturou, kterou tento odvážný
a potřebný projekt EAST SIDE, organizovaný
Petrem Burákem a Michalem Burákem,
prezentuje, by se měla seznámit co nejširší
veřejnost. Časopis ARCHITEKT je mediálním
partnerem celého projektu.
Autoři ke svému projektu říkají: „Možno sme
sa pustili do odvážnej myšlienky. Mapovanie
súčasnej architektúry na východe Slovenska je
spontánnym projektom, ktorý je len na začiatku.
A začiatky sú ťažké. Na začiatku bola otázka,
či je vôbec niekto, kto sa tejto téme venuje
z odborného hľadiska. Odpoveď bola nie,
nezaujíma kurátorov, ani samotných architektov,
ani teoretikov umenia. Aj preto sme sa rozhodli
otvoriť túto tému a pustili sme sa do nej svojsky.
Jeden nápad na začiatku, jeden fotograf, jeden
maličký tím a jeden polrok na celú realizáciu. Keď
sme sa snažili osloviť domácich kurátorov, nemali
čas, či skôr nemali predstavu, či sa vôbec niečo
zaujímavé na východe Slovenska deje. O to viac
nás prekvapila spontánna reakcia zo zahraničia,
konkrétne z Čiech, kde boli touto myšlienkou
nadšení. Český časopis Architekt nám ponúkol
odborný dohľad a príprava výstavy mohla začať.
Určite sme nezmapovali všetko, čo sa za
posledných 10 rokov na východe zrealizovalo,
to ani nebolo naším zámerom. Ale snáď sme
otvorili cestu, ktorou chceme upozorniť na to,
že Východ žije, že aj napriek svojej periférnosti
vznikajú odvážne stavby, hodné pozornosti nielen
odborníkov, ale aj širokej verejnosti. Dovolíme si
tvrdiť, že okrem kvality, majú realizácie aj svojskú
autenticitu príslušnú pre východ, kde je menej
peňazí a často musí dochádzať k nesmiernym
fi nančným, materiálovým a estetickým
kompromisom. Ale sú tú osvietení investori,
ktorým patrí prvotná vďaka za to, že chcú kvalitnú
architektúru a sú tú osvietení architekti, ktorí aj
napriek všetkým kompromisom presadzujú dobrú
architektúru. Mapovanie architektúry východu len
začína. Sme otvorení diskusii, ďalším nápadom
a hlavne chuti urobiť niečo pre región východu.
Výstava bilancuje menšinový žáner, ktorý je
v tieni tuctovosti tohto sveta – architektúru,
a to súčasnú architektúru na samom východe
Slovenska a EU, architektúru na rozhraní
viacerých civilizačných a kultúrnych vplyvov.
V tomto kvasiacom priestore, ktorý splodil
aj výnimočné osobnosti európskej a svetovej
kultúry, sme našli identické podmienky a tvorbu
porovnateľnú s ostatnými regiónmi Európy.
Svojou pluralitou nevytvára celoplošný
konglomerát, a ako uvádza fínsky teoretik
architektúry Juhani Pallasmaa, “súvislá
architektonická kultúra sa síce rozpadla, svet
architektúry je fragmentalizovaný do jednotlivých
vzájomne izolovaných diel, do akéhosi súostrovia
architektúry. Ale svätým patrónom tohto
súostrovia je nádej“.
Aké posolstvo by mala súčasná architektúra
zhmotňovať, vystihol český teoretik architektúry
Dalibor Veselý: „Architektonické dielo je
artikuláciou a stelesnením ľudskej skúsenosti
sveta“. Aká je tá dnešná skúsenosť, aké témy
otvára? Je ich veľa, ale nepochybne tu možno
zaradiť vzťah súkromnej a verejnej sféry, vzťah
architektúry k obmedzeným zdrojom energie
a materiálov, vzťah prítomnosti k minulosti
i budúcnosti, vzťah a spôsob formovania
architektúry k urbánnemu priestoru. Aký to
svet dnes vlastne staviame na východe? Plnia
vybrané diela uvedené parametre? Posúďte
sami. Najlepšia by bola samozrejme osobná
skúsenosť s nimi, a to teraz, alebo aj o 20 rokov.
Predkladaný výber je odrazom stavu architektúry
na Slovensku a nijako z neho nevybočuje.
Vybraných je 19 diel reprezentujúcich stavby
verejné i súkromné – 2 knižnice, 1 umelecká
škola, 1 múzeum, 3 kostoly, 1 hospic, 1 dom
smútku, 1 pamätné miesto, 2 bytové domy,
4 rodinné domy a 3 rekreačné chaty.
Časovo – priestorové ohraničenie výberu
je od r.2000 po súčasnosť v hraniciach
východného Slovenska. Výber prác je výsledkom
šestimesačného štúdia dostupných informácií
o stave a nerobí si vedecké ambície na objektivitu.
Je pokusom o vyrozprávanie príbehu, ktorého
spoluautorom je okrem architektov, investorov
aj fotograf – Jaris. Originálnym a cenným je jeho
spôsob videnia, ktorým zobrazil časť nášho,
niekedy i vysnívaného sveta.“
ART SCHOOL
Dom ako detská skladačka. Umelecká škola je
umiestnená v centre obce Smižany. Pôdorys
školy kopíruje tvar pozemku. Objekt je prístupný
z dvoch strán, z hlavného námestia a z novej
nábrežnej ulice. Umelecká škola je prezentovaná
ako stavebnica, ako miesto rozvoja detských
talentov. Je to sada kociek, krabíc, alebo
kontajnerov, ktoré spoločne vytvárajú detskú
skladačku. Na námestí je najväčšia krabica -
viacúčelová sála a na bočnej ulici menšie krabice
s jednotlivými úsekmi tvorby: oranžová krabica -
tanečná, modrá – multimediálna, zelená – výtvarná.
Hudobné ateliéry sú pozdĺž susedného pozemku.
To všetko je spojené chodbou – „pasážou“,
z ktorej sú vnímateľné všetky činnosti ZUŠ.
Tú istú funkciu plní aj fasáda do ulice.
Mierne klesajúci terén sa prejavuje pozdĺžnymi
rampami na spojovacej chodbe. Princípu
jednoduchosti zodpovedá aj stavebná
konštrukcia – murované steny a drevený
stropnicový krov s minimálnym – šesťpercentným
sklonom pre trapézovú krytinu. Vzájomným
odklonom a prelínaním je dosiahnutá dynamika
kompozície, dolaďovaná zošikmením štítových
stien (kopírovanie pozemku) a hmôt. Základný
farebný akord je chladný: biela, modrá, zelená,
akcentovaný pri vstupe oranžovou. Farba je tu
však premenlivá veličina. Objekt sa bude farebne
vyvíjať podľa potrieb.
PAMÄTNÉ MIESTO B. BJØRNSONA
Pamätné miesto je koncipované ako tiché
pripomenutie si vďaky a potreby „vzlietnuť na
vlastných krídlach“. Je to zároveň vzájomná
projekcia dvoch veľkých osobností dvoch
národov. Tomuto účelu slúži spojnica
vychádzajúca zo „súčasnosti do minulosti“
a od skalného brala do voľného priestoru nad
„fjordom“. Bralo je symbolickým vyjadrením
Jurkovičovho pamätníka a voľný priestor nad
„fjordom“ samotnej osobnosti B. Bjornsona.
Prostriedkom na priblíženie sa návštevníka
k ním je lávka, ktorá ještě čaká na svoju
realizáciu. Jej pôdorys je mierne lichobežníkový
a ukončený v najužšom mieste nad krajinou
skleneným zábradlím. Drevená podlaha
pokračuje k bralu, za cestu, kde je umiestnená
sklenená tabuľa s nápisom Bjornson,
trojjazyčnou informáciou a obrázkom pôvodného
Jurkovičovho návrhu pamätníka. Pri podrobnom
študovaní tabule sa bude prekrývať nápis
Bjornson so skalným bralom čo umožňuje
návštevníkovi „zažiť“ myšlienku bez zásahu do
prírody. Za tmy bude možné premietnuť nápis
na skalu led refl ektorom (napájanie solárnym
panelom s akumulátorom).
Lávka bude konštruovaná z nórskej borovice,
ako priehradová sústava opláštená doskami,
alt. lepený nosník. Podopretá bude symbolicky
vo dvoch bodoch. Ukotvenie pri ceste bude
do ŽB vaničky tak, aby bol na ňu bezbariérový
prístup. Dva rozkročmé stĺpy budú uchytené do
betónových pätiek vo svahu cez oceľové úchytky.
Realizácia 2010
Časopis ARCHITEKT 03/2012