House with two faces

Medzi horúcimi adeptmi na
ocenenie ce·za·ar 2012 sa
ocitla aj vila v Košiciach, ktorú
architektonické štúdio Atrium
pevne zakotvilo v racionálnej
pravouhlej estetike.



Pokojná atmosféra letného
večera, tichá ulička
v obytnej zástavbe, spomedzi
radu šikmých
striech rodinných domov
sa pomaly vynára hranatá silueta.
Na prvý pohľad jednoduchý
sivý kubus, tak trochu utiahnutý,
akoby ustúpil o krok dozadu,
aby vytvoril priestor pre prichádzajúceho.
Dopredu sa týči
iba teleso garáže obložené dreveným
obkladom a prekryté konzolou
plochej strechy. Tá prekrýva
chodník a vytvára prijemné zákutie.
Naľavo úhľadne pohrabaná
zemina čaká, kým sa zmení na
trávnik alebo zakvitnutý kvetinový
záhon. Uličná fasáda akoby nemala
okná, sú to skôr presklené
zvislé pásy. Okamžite dáva všetkým
na známosť – som iná a nechcem
podliehať zaužívaným klišé.
Redukovaná a maximálne strohá
však dáva tušiť, že sa za ňou ukrýva
nejedno prekvapenie.

Dva svety

Otvárame dvere, víta nás záplava
svetla a priestoru. Vstupná hala
štvorcového pôdorysu je priamo
prepojená s hlavným obytným
priestorom, ktorý zaberá celé
prvé podlažie. Cez veľké francúzske
okná preniká do vnútra jas
zapadajúceho slnka. Mäkké žlté
svetlo sa rozlieva po miestnosti.
«Odkedy bývame v tomto dome,
máme pocit, že každý deň svieti
slnko,» dodávajú majitelia. Práve
svetlo a orientácia na svetové
strany zohrali kľúčovú úlohu pri
tvorbe celého konceptu. Dom sa
navyše nachádza v príkrom svahu,
čo architektonický tandem
Burák a Burák zo štúdia Atrium,
mimochodom otec a syn, dokázali
bravúrne využiť. Tento nevšedný
objekt má dve tváre. Tá
do ulice, tak trochu zamračená,
pôsobí dojmom tichého uzavretého
introverta. Chráni súkromie
svojich majiteľov. Vertikálne
štrbiny okenných otvorov sú
potlačené horizontálnymi pásmi
matnej fólie, ktorá prepúšťa svetlo,
neumožňuje však nepovolaným
pohľad do súkromia. Dom
je nielen ustúpený z uličnej čiary,
ale v porovnaní so susedmi
pôsobí nižšie, pretože má plochú
strechu. No a fasáda orientovaná
do záhrady – to je už niečo úplne
iné. Prechádzame popri dome
po úzkom terénnom schodisku
a ocitáme sa v inom svete. Dom
narástol o jedno podlažie a tvár
introverta sa náhle rozžiarila.
Jemná pavučina oceľovej predsadenej
konštrukcie – pergoly, obopína
takmer celú západnú fasádu.
Zjemňuje črty, udáva rytmus,
ale najmä prekrýva a chráni terasu
pred dažďom, vetrom a slnkom
skleneným prekrytím. Jej
prísny pravouhlý rád vyžaruje
akýsi pokoj a poriadok. Ten je šarmantne
narušený balkónom levitujúcim
nad terasou v úrovni
druhého nadzemného podlažia. Tmavosivú farbu pergoly
nevtieravo dopĺňa surový pohľadový
betón v kontraste s dreveným
obkladom.

Racionálna podstata

Táto materiálová a farebná kombinácia
sa v rôznych modifikáciách
objavuje aj v interiéri. Obývacia
izba, jedáleň a kuchyňa sa
v rámci trojpodlažného domu logicky
ocitli v centre dispozície na
prvom nadzemnom podlaží. Tu
je to pravé srdce domu, tu sa rodina
môže stretávať, oddychovať,
čítať, zhovárať sa či meditovať.
Obdĺžnikový priestor je rafinovane
zalamovaný, takže vytvára
zákutia pre jednotlivé funkcie
a každý si tu nájde svoj kútik. Majiteľka
nám so zanietením predvádza
kuchynskú linku. Z čiernej
steny sa vynárajú biele korpusy
skriniek a spoza nich za kuchynskou
doskou žiari stena z pohľadového
betónu. Ten je použitý na
stropy ako aj steny a zainteresovaní
tušia, že čo to napovedá o povolaní
majiteľa, ktorý je stavebný
inžinier – statik. Drzej štruktúre
surového betónu s priznanými
technologickými otvormi sekundujú
drevené podlahy, obklady
stien či časti stropov. Akoby sa
tu stretli dva živly, jing a jang,
aby v súhre protikladov vytvorili
harmóniu. Otvorené schodisko
vedie priamo z obývacej izby na
poschodie. Tu sa nachádzajú dve
izby, spálňa rodičov a samozrejme
kúpeľňa. Balkón či skôr malá
terasa je umiestnená tak, že je
spoločná pre dve izby. Zaujímalo
nás ešte, čo ukrýva spodné podlažie,
ktoré ústi prostredníctvom
veľkého presklenia priamo na terén.
Veľký priestor, zatiaľ nezariadený,
ktorým je hobby miestnosť.
Na betónovej stene žiari
trojica farebných dverí, výrazne
žltá, žltozelená a jarná zelená.
Za nimi sa ukrýva kúpeľňa, sklad
a technická miestnosť.

Čo je vlastne také príťažlivé
na tomto dome, ktorý neohuruje
košatým pôdorysom, veľkosťou
či expresívnou formou? Je to
celková striedmosť až jednoduchosť.
Účelne rozvrhnutá dispozícia
bez príkras. Všetko má svoje
miesto, vyčlenený priestor, nič
nie je náhodné ani prehnané či
podhodnotené. Vila v Košiciach
potvrdzuje, že estetika vychádzajúca
z racionálnosti je stále in.

Časopis Atrium september/október 2012
Autor: Andrej Alexy
Foto: Jaroslav Vaľko