Architektúra posunu

Verejné stavby sa tešili zvýšenej pozornosti aj z pohľadu teórie architektúry. Vitruvius hneď v II. kapitole prvej knihy píše: „Veřejné stavby se dělí na troje, z nichž jedny jsou obranné, druhé náboženské, třetí obecně prospěšné… …k účelům obecně prospěšným (patří) stavby věrejných objektů, jako např. přístavů, for, portiků, lázní, divadel promenád a závodních drah a ostatní zařízení podobných účelů na veřejných místech. 2. Pri provádění těchto prací se však musí dbát jejich pevnosti, účelnosti a ladnosti (utilitas firmitas a venustas)… /1/ Po Vitruviovi venovala patričnú pozornosť verejným stavbám aj renesančná teória architektúry a aj teórie neskôr. Mohli by sme povedať, že sa tak neustále prejavovala (prejavuje) nejaká spoločenská potreba alebo požiadavka patričnej kvality stavieb pochádzajúcich z prostredia slúžiaceho širokej verejnosti.

V podobnom zmysle a očakávaní by sme mohli vnímať aj obnovu budovy Železničnej polície v Čiernej nad Tisou – ako pozitívny jav, predovšetkým v tom, že sa investori obrátili s požiadavkou o spoluprácu na architektov. Stará budova zo začiatku päťdesiatych rokov bola konštrukčný dvojtrakt (dispozičný trojtrakt), postavená z tehál so sedlovou strechou s valbami. Strecha bola v takom stave, že sa ju rozhodli vymeniť. Do novej zvýšenej časti potrebovali umiestniť zasadaciu miestnosť, prednáškovú sálu, priestory pre príležitostné dočasné ubytovanie a hygienické zázemie. V celom objekte sa preriešila prevádzka, vznikli nové komunikácie a hygienické zariadenia. Najčitateľnejším a najefektnejším vstupom do objektu je oproti spodnej časti posunutá nová plechová nadstavba, architektmi aj verbálne označená „posunutý vagón“, čo v koncepte prijali aj investori. Idea posunu alebo posúvania je čitateľná aj na vzájomne prekrytých, posunutých, pásových oknách na južnej strane nadstavanej časti. Štrbinu medzi pôvodnou murovanou stavbou a novou časťou z titanzinkového plechu v noci (údajne) osvetľujú led-diódy, ktoré sa po zotmení samočinne zapínajú.

Prvotne formálne riešenia v architektúre väčšinou vytvárajú protirečenia, s ktorými je potrebné následne sa nejako vyrovnať. V našom prípade sa architektom na východnej strane v priestore novej posluchárne podarilo veľmi vtipne vytvoriť funkčnú terasu, ktorej úroveň je v jednej rovine so zvýšeným pódiom pre prednášajúceho. Terasa poslucháreň zjavne aj funkčne obohacuje. Vypustená konzolovitá časť nadstavby na západnej strane pôsobí oveľa efektnejšie, ale jej dôsledok pre vnútorné funkčné riešenie,

v tomto prípade priestorov pre prechodné ubytovanie, nie je celkom logické. Priestory pre ubytovanie majú tak na západnej strane zvýšené pódium so zníženým stropom, s veľkou presklenou stenou, akejsi vyhliadky alebo pozorovateľne železničnej trate a roviny Medzibodrožia. Pokračovaním na prvý pohľad vydarenej novej strešnej nadstavby mala (mohla) byť markíza vstupu. Jej kompozičná súvislosť a rukopis podobný novotvaru strechy ostali viditeľné, ale kvalita jej realizácie skôr odstrašuje, ako upútava pozornosť.

Na obnovenej budove Železničnej polície v Čiernej nad Tisou sú čitateľné tvorivé ambície architektov aj napriek tomu, že úpravy objektu boli od počiatku redukované do minimálneho rozsahu. Premyslená, zaujímavá koncepcia ostala čitateľná – zdá sa preto, že projektanti invenčne riešili aj zdanlivo banálne zadanie. Ak by sa bolo podarilo realizáciu dotiahnuť do kvalitnejších detailov, výsledok mohol byť ešte presvedčivejší.

Ján Krcho, ARCH 11/2010

Poznámka:1 Vitruvius: Deset knih o architektuře. Praha, Svoboda 1979. s. 41.

Stavba je k dispozícii tu.