

Každá architektúra, veľká či malá, znamená pre nich výzvu objaviť niečo nové. Počas svojej existencie obsiahli vraj všetky typologické varianty. V poslednom čase však svoju architektonickú činnosť zameriavajú na vývoj oblasti ekológie a trvalej udržateľnosti rozvoja.

Z príležitosti stého výročia úmrtia Bjørnostjerne Martiniusa Bjørnsona (1832 –1910), syna duchovného pastiera, spisovateľa, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru (1903) a snáď najznámejšieho cudzinca – obrancu práv Slovákov počas národnej emancipácie – sme postavili pamätník aj na Slovensku.

V tomto roku si Nórsko spolu s celým kultúrnym svetom pripomína sto rokov, ktoré uplynuli od smrti Björnostjerne Björnsona (1832 –1910), nórskeho spisovateľa, básnika, publicistu, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru.

Verejné stavby sa tešili zvýšenej pozornosti aj z pohľadu teórie architektúry. Vitruvius hneď v II. kapitole prvej knihy píše: „Veřejné stavby se dělí na troje, z nichž jedny jsou obranné, druhé náboženské, třetí obecně prospěšné… …k účelům obecně prospěšným (patří) stavby věrejných objektů, jako např. přístavů, for, portiků, lázní, divadel promenád a závodních drah a ostatní zařízení podobných účelů na veřejných místech. 2. Pri provádění těchto prací se však musí dbát jejich pevnosti, účelnosti a ladnosti (utilitas firmitas a venustas)… /1/ Po Vitruviovi venovala patričnú pozornosť verejným stavbám aj renesančná teória architektúry a aj teórie neskôr. Mohli by sme povedať, že sa tak neustále prejavovala (prejavuje) nejaká spoločenská potreba alebo požiadavka patričnej kvality stavieb pochádzajúcich z prostredia slúžiaceho širokej verejnosti.

Andrea Bacová: Vila A, ktorú publikujeme v tomto čísle ARCH-u, zapadá do témy čísla. Pôsobí nekonvenčne a nonkonformne. Bol to zámer, alebo, ako sa hovorí, urobili ste „z núdze cnosť“, keďže ten dom je postavený v náročnom teréne a so zlou orientáciou? Michal Burák: Bolo to asi oboje. Faktory, ktoré tam boli – orientácia, veľký výškový rozdiel – predurčili výraz a charakter stavby, z toho sme vychádzali, no bol tam určite aj zámer, aby objekt pôsobil zaujímavo. Bolo zložité vyriešiť, ako sa do domu vôbec dostať. Keby som bol investorom ja, tak si určite niečo také nekúpim. Na prvý pohľad sme mali pocit, že sa tam nedá nič postaviť.

V porovnaní so slimákom alebo korytnačkou nie sme k svojim príbytkom fyzicky fixovaní, naopak, náš dom(ov) je neoddeliteľný od krajiny a miesta. Prečo sa napriek tomu vlastné domy stávajú pre mnohých ľudí bremenom?
Privilégium človeka samostatne sa rozhodnúť, nesie so sebou zodpovednosť za výber, pochopenie a rešpektovanie prostredia, do ktorého vstupuje.

projektu ŠVK bolo skvalitnenie, rozšírenie a zatraktívnenie knižnično-informačných služieb pre laickú i odbornú verejnosť. Úlohou architektov hľadanie vhodného miesta pre chýbajúce funkcie v rámci objektu a dvora knižnice – bývalej väznice. Vyzývavá téma s nepopierateľnou dávkou poetiky, navyše obohatená o možnosť intervencie v historickom prostredí, o možnosť vyjadrenia vzťahu prítomnosti k hodnotám minulosti. Bakoš o tejto problematike hovorí takto: „ …úcta k reliktom minulosti vyplýva z ľudskej prirodzenosti: ľudská schopnosť uvedomiť si seba samého generuje nielen pamäť, ale aj strach, a v dôsledku toho aj potrebu sebaidentifikácie s predkami.“ /1/ Tematika výstav, besied, seminárov a pod. prebiehajúcich v týchto priestoroch podobné úvahy podčiarkuje, a zároveň celú myšlienku posúva do ďalšej roviny: Revolučné, oslobodzujúce, zrovnoprávňujúce alebo zmierujúce tendencie sú od pretvorenia väznice na kultúrno-vzdelávacie centrum prítomné v každej z uskutočnených akcií – od štúrovskej generácie, cez Židovské kultúrne dedičstvo na Slovensku, po práve prebiehajúcu výstavu Rómov známych, aj neznámych, sú návštevníci neustále konfrontovaní s neslobodou a neprávosťou. Ako minulou, tak prítomnou. V oboch prípadoch prezentovanou nielen verbálnymi, ale aj zmyslovými prostriedkami, v architektúre. Zdá sa, že i hrdina Kafkovej Premeny by sa dočkal zadosťučinenia a našiel pochopenie v bezvýchodiskovej situácii práve tu.

V Košiciach neďaleko železničnej stanice zrekonštruovali a nadstavili zaujímavú historickú, nie
však pamiatkovo chránenú budovu bývalých plynární. Nové funkčné využitie – pre
administratívny účel – si vyžiadalo rozšírenie kapacity budovy, z čoho vyplynulo aj samotné
architektonické riešenie. Na prvý pohľad možno vidieť hmotové aj materiálové odlíšenie
pôvodnej časti budovy od novej. Súčasťou projektu je aj postupné dobudovanie celého areálu.

košického architektonického štúdia Atrium sa odvíja od symboliky jeho názvu. V jednom priestore chce poskytnúť vyvážený pohľad na celok a detail – od širšieho urbanistického riešenia cez architektúru až k interiéru a umeniu. Na otázku architektonického rukopisu odpovedá Ing. arch. Dušan Burák, CSc., že „vychádza z úlohy architekta – a ten je slúžiť. Čiže cez poznanie prostredia, finančných možností a funkcie stavby volíme aj architektonický výraz.“ Atrium sa pokúša experimentovať, ale odmieta exhibicionizmus. Jeho členom je najviac ľúto za nezrealizovanými projektmi, no súhlasia, že Základná umelecká škola v Smižanoch (Cena Dušana Jurkoviča 2004) patrí k doterajším vrcholom ich tvorby. Aj v prípade tejto školy platí, že menej slov môže pravdivo vyjadriť podstatu vecí.*
“Berlage Institute Rotterdam a Centre for CE Architecture Praha organizujú projekt City Visions Europe, ktorý bude prebiehať až do r. 2010. Projekt si kladie za cieľ stimulovať odbornú debatu na tému blízkeho vývoja štvorice vybraných európskych miest. Taktiež sa zaoberá uvažovaním o architektúre vo vzťahu k vývoju európskych miest, ich histórii, ale najmä budúceho rastu. Zapojené mestá boli alebo sú kandidátmi na titul Európske mesto kultúry." (kosice13.sk)
Cenu Dušana Jurkoviča 2004 získala Základní umělecká škola Smižany košického architektonického studia Atrium. O vítězném projektu, architektuře a dalších realizacích a studiích jsme hovořili s architektem Dušanem Burákem.
Cena Dušana Jurkoviča je nejvyšším oceněním, které uděluje každoročně Spolok architektov Slovenska za realizované dílo v oblasti architektury na Slovensku. Z deseti architektonických děl přihlášených do letošního ročníku udělila mezinárodní porota tuto cenu Základní umělecké škole ve Smižanech. Jejími autory a autorským spolupracovníkem jsou Dušan Burák, Michal Burák a Ctibor Reiskup z architektonického studia Atrium Košice. Porota ocenila, že škola je „navrhnutá a realizovaná vo veľmi sviežom súčasnom duchu, s citom pre miestnu mierku, pre jednoduchú, elegantnú konštrukciu, farebnosťou a kompozíciou odvážne dopĺňajúcou vidiecku zástavbu. I keď nie je vrcholným architektonickým počinom, je nesporným prínosom a môže byť dôležitým impulzom pre smerovanie ďalšieho vývoja slovenskej architektúry vidieka.“ Jak uvedli autoři, projekt vznikl z podnětu amerického investora slovenského původu Dr. Ing. Dezidera Eugena Slavoje, který se na sklonku svého života rozhodl darovat rodné Spiši školu. Budova stojí v centru vesnice na místě bývalého „kantorského“ domu a totálně využívá parcelu – kopíruje její tvar a stopy nárožního domu. Kompozice stavby vychází z měřítka obce, historických daností a z funkce objektu. Pokouší sa reagovat na pocity dětí – velikost, barva, volnost apod., se snahou o vytvorenie „jejich vlastní školy“ (na průčelí jsou citace prací žáků).
Košické architektonické štúdio Atrium bolo vytvorené v roku 1991 s cieľom integrovať architektúru, urbanizmus, interiér, dizajn a ostatné zložky tvorby do jedného priestoru. Architekti z Atria sú laureátmi viacerých medzinárodných a celoštátných ocenení pre architektúru a urbanizmus. Viac na www.atrium-archstudio.sk.
Nielen o stave súčasnej slovenskej architektúry sme sa rozprávali s jadrom Atria – Ing. arch. Dušanom Burákom, Csc. a Ing. Michalom Burákom.
Cena Dušana Jurkoviča je najvyšším ocenením, ktoré každoročne udeľuje Spolok architektov Slovenska (SAS) za realizované dielo v oblasti architektúry. Začiatkom októbra zasadala na pôde SAS medzinárodná porota Jurkovičovej ceny pre rok 2004 za predsedníctva českého architekta Petra Uhlířa. Do súťaže bolo tento rok prihlásených desať diel. Porota rozhodla udeliť Cenu Dušana Jurkoviča 2004 dielu Základná umelecká škola v Smižanoch, ktorej autormi sú košickí architekti Dušan Burák, Michal Burák a Ctibor Reiskup z Architektonického štúdia Atrium. „Cenu si veľmi vážime,“ hovorí Dušan Burák. „Ide o absolútnu cenu pre architektúru za príslušný kalendárny rok. Jej dlhoročná tradícia, medzinárodná porota a medzinárodné akceptovanie v nás vyvolávajú pokoru, takisto ako osoba Dušana Jurkoviča.“ Odovzdanie ceny sa uskutoční 8. decembra 2004, keď bude v priestoroch SAS v Bratislave otvorená aj výstava zúčastnených návrhov.
…“zapamätajte si jednu vec, jeden nesporný poznatok, že totiž tradíciu tvorí reťaz všetkých postupných revolučných udalostí z minulosti“… povedal Le Corbusier v roku 1958.
Na otázky odpovedá Michal Burák, absolvent košickej Technickej univerzity, jeden z členov Architektonického štúdia Atrium z Košíc.
Dušan Burák: Boli sme prekvapení, od prvej architektonickej škice sme však tušili, že „cesta“ je správna.
S ing.arch.Dušanom Burákom, z ateliéru Atrium v Košiciach, hovoríme o Zlatej žile, bicyklovaní a o Základnej umeleckej škole v Smižanoch, za ktorú v minulom roku získal tento architektonický ateliér cenu Dušana Jurkoviča.

Aj keď rozhodnutie o mieste konania zimných olympijských hier v roku 2002 je za nami, optimisti s nádejou pozerajú do roku 2006 dúfajúc, že Slovensko dostane príležitosť' k pozitívnej celosvetovej prezentácii pri príležitosti konania tohto špičkového športového podujatia. Myšlienka na výstavbu športových objektov vzrušila viacero slovenských projekčných ateliérov, ktoré už vypracovali niekoľko štúdií. Dnes sa zoznámime s urbanisticko – architektonickou štúdiou Sídla Medzinárodného olympijského výboru v Poprade, ktorý členov výboru zaujal najviac. Jej autormi sú architekti Dušan Burák, Martin Koniar, Ján Sekan a Pavol Šimko. Autorom animácie, vďaka ktorej sa zvizualizovaný objekt stal rýchlo zrozumiteľným a prehľadným aj pre stále časovo zaneprázdnených členov olympijského výboru, bol Michal Burák.
20 + 1 atrium
To je názov veľkej
retrospektívnej výstavy nášho ateliéru.
Zažite 20+1 mimoriadnych stavieb.
Slávnostná vernisáž 23.5.2012 o 19:00
Mestské zásahy Košice
V spolupráci s portálom UzemnePlany.sk sme pre Vás pripravili publikáciu MZ KE 2011.
Vila M
Vila Zuzana
Vila Holland
Cena Dušana Jurkoviča
Za našu stavbu Základnej umeleckej školy v Smižanoch sme v roku 2004 získali najprestížnejšie ocenenie za architektúru na Slovensku
Adresa: Letná 40, 040 01 Košice, Slovensko, Tel/fax +421 55 / 62 315 87. E-mail architekti@atriumstudio.sk
© 1991-2010 Architektonické štúdio Atrium, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Podmienky použitia