Kedysi to bol mlyn, dnes moderné bývanie na východe Slovenska

Architekti z košického ateliéru Atrium premenili budovu nevyužívaného mlyna v Humennom a získali Cenu Dušana Jurkoviča, ktorú každý rok udeľuje Spolok architektov Slovenska.

Košický ateliér Atrium získal Cenu Dušana Jurkoviča, najstaršie ocenenie spomedzi architektonických cien, už druhýkrát. „Zaväzuje nás to, aby sme neubrali, práve naopak, aby sme svoj potenciál ešte viac rozvíjali,“ hovoria architekti na čele s Michalom Burákom, ktorí majú za sebou množstvo realizovaných stavieb od rodinného bývania až po občianske stavby, mnohé z nich najmä na východnom Slovensku, kde pôsobia.



Mlyn Humenné mohol byť podľa nich postavený úplne inak, lacnejšie, bežnejšie. „Predaj bytov by isto neutrpel, naopak, profit by vzrástol. Táto stavba je však dôkazom toho, že profit nie je jediným kritériom, a to dokonca ani v prípade, ak investícia pochádza zo súkromných zdrojov,“ hovorí Michal Burák.

Prestavba technickej stavby z polovice minulého storočia najviac zaujala medzinárodnú porotu, ktorá si vo finále pozrela desať stavieb po celom Slovensku. „Špecifikom tejto ceny je fakt, že nemá kategórie – na začiatku sme teda prešli veľmi rôznorodými projektmi, z ktorých sme vytypovali desať a tie sme naživo navštívili, rozhodujúce boli nielen architektonické kvality, ale aj celkový prínos stavby pre svoje okolie,“ hovorí architekt Martin Jerguš, člen poroty, ktorý pôsobí na Útvare hlavnej architektky mesta Košice.

Okrem Ceny Dušana Jurkoviča v stredu Spolok architektov Slovenska udelil aj Cenu Emila Belluša za celoživotnú tvorbu v oblasti architektúry a urbanizmu, ktorú si prevzal košický architekt Alexander Bél. Cenu prof. Martina Kusého získala Monika Mitášová za koncepčnú, autorskú a editorskú prácu na príprave publikácií o Vladimírovi Dedečkovi a za dlhoročnú odbornú, vedeckovýskumnú aktivitu v oblasti teórie architektúry.

Ide to aj na východe

„Rozhodujúci súboj o Cenu Dušana Jurkoviča sa v našich debatách s porotcami odohrával medzi dvoma dielami – poľovníckou chatou na Záhorí a prestavbou mlynu na bytový dom,“ hovorí Martin Jerguš.

Poľovnícka chata, ktorá tento rok vyhrala aj Cenu za architektúru CE.ZA.AR 2017 v kategórii občianskych a priemyselných stavieb, podľa neho spomedzi prihlásených diel vytŕčala už svojou, na Slovensku zatiaľ nie úplne frekventovanou funkciou, a tiež kvalitatívnym spracovaním aj dispozičným skĺbením rekreačno-pobytového účelu, ako aj bežných činností poľovníckeho združenia. Napokon sa však porotcovia – Iván Nagy (Maďarsko), Grzegorz Stiasny (Poľsko), Jakub Fischer (ČR), Sebastian Nagy, Martin Jerguš a Matej Grébert – rozhodli, že cenu dajú bytovému domu v Humennom.

„Mlyn stál v rezidenčnej zóne, no už niekoľko rokov to bol chátrajúci objekt, ktorý nebol nijako pamiatkovo zaujímavý a ani pamiatkovo chránený, čo otvorilo možnosť zmeny jeho funkcie a prestavby. Novú funkciu získal bez toho, aby tým jeho okolie utrpelo, naopak, to, že sa z nevyužívaného objektu stal funkčný obytný dom s novými obyvateľmi, celej lokalite pomohlo,“ hovorí Martin Jerguš.

Kľúčovým v celom projekte bol prístup investora. Architektom totiž zveril realizáciu bytového domu v celosti s výnimkou exteriéru a záhradných úprav. Robili dokonca aj interiéry bytov, a to podľa nich ďaleko presahuje súčasné trendy bytovej výstavby. „Pre architekta je takáto šanca šťastím,“ hovorí Michal Burák. Robiť bytový dom je podľa neho zložitá úloha, lebo stavba by mala ponúknuť priestor pre kvalitné bývanie nie jednej rodiny, ale množstva rôznorodých rodín. „Mala by vytvárať atmosféru, ktorá ľudí spája a nie izoluje. Navyše, veľkosť bytových domov ďaleko presahuje mierku rodinného domu, a teda je pôsobenie takejto stavby voči okoliu neporovnateľné, a o to zodpovednejšia je úloha architekta,“ dodáva.

Treba preskočiť nízko nastavené latky

Navyše, porota v tomto prípade ocenila aj to, že sa dielo podarilo v takejto kvalite realizovať v lokalite, kde to nie je úplne bežné. „V tomto kraji ide o naozaj vyčnievajúci príklad dobrej spolupráce investora a architektov. Súkromný investor ukázal svojim ostatným kolegom, ako kvalitne sa dá pristúpiť k tvorbe bytových domov. Architekti mali pritom v niektorých prípadoch možnosť dotiahnuť svoj návrh aj v interiéroch, čo bolo možné iba vďaka naozaj úzkej spolupráce všetkých troch strán – investora, architektov a budúcich obyvateľov,“ hovorí Martin Jerguš.

Jeden z bytov počas svojej obhliadky celkom neplánovane aj navštívili. „Pozval nás dnu jeho majiteľ, bolo to veľmi spontánne, neviem si predstaviť, že by som večer, keď už deti idú spať, len tak vpustil neplánovanú cudziu návštevu. Ale zdalo sa, že to urobil práve preto, lebo je spokojný a hrdý, v akom dome býva a chcel sa ním pochváliť,“ hovorí Jerguš.

Výbornú spoluprácu potvrdzujú aj architekti: „Investor nastavuje latku. Ako vysoko ju nastaví, tak vysoko je. A ostatným neostane iné, ako ju dorovnať, alebo preskočiť. A to je, myslím, zásadná vec pre rozvoj regiónov. Preskočiť nízko nastavené latky. Len tak môžeme dobehnúť svet,“ hovorí Michal Burák z ateliéru Atrium.

Okrem tohto projektu bol medzi nominovanými dielami aj ďalší projekt z oblasti východného Slovenska – obnova Starej synagógy v Bardejove. „Otázka dobrej architektúry stojí aj na tom, či ju ľudia či jej budúci obyvatelia dokážu oceniť a prijať. Nie je to iba otázka peňazí, ale v našej oblasti sú peniaze stále dôležitým faktorom. Osem z desiatich rodinných domov robia inžinieri, čím nechcem znevažovať ich prácu, ale nie je to to isté, ako keď má dom aj architekta. Pozitívne príklady, ako napríklad obytný dom v mlyne a súťaže, akou je aj Cena Dušana Jurkoviča, však postupne pomáhajú zvyšovať povedomie o tom, čo je to architektonická kvalita,“ hovorí Martin Jerguš.

Medzi nominovanými stavbami boli okrem bytového domu, rekonštrukcie synagógy a poľovníckej chaty aj čakáreň v Národnom onkologickom ústave v Bratislave, v ktorej autori využili ozdravné účinky surového dreva a Castellum Café pod Nitrianskym hradom.

„Medzi prihlásenými stavbami bola veľmi vyrovnaná úroveň a neobyčajná rôznorodosť tém a typologických druhov. O dobrom smerovaní slovenskej architektúry vypovedá podľa prihlásených prác, okrem iného aj fakt, že sa čoraz viac pozornosti venuje verejnému priestoru, kultúrnemu dedičstvu, či hľadaniu a overovaniu netradičných foriem riešení,“ konštatovala porota.

Zdroj: Denník N
Autor: Jana Nemeth

Celý článok – https://dennikn.sk/…e-slovenska/?…