Cena Dušana Jurkoviča 2017 pre Mlyn Humenné

Už 53. raz sa začiatkom novembra udeľovala Cena
Dušana Jurkoviča, ktorá patrí k najrešpektovanejším
architektonickým cenám na Slovensku. Tento rok súťažili
približne dve desiatky prihlásených diel, pričom osem z nich
si medzinárodná porota vybrala na obhliadku.

Predsedom medzinárodnej poroty bol
Jakub Fišer z Českej republiky a ďalšími
členmi boli: Iván Nagy (Maďarsko),
Grzegorz Stiasny (Poľsko), Martin
Jerguš, Richard Murgaš (Slovensko –
laureát Ceny Dušana Jurkoviča za rok
2016), Sebastian Nagy, Matej Grébert
(všetci SR). Člen poroty Richard Murgaš
sa členstva v porote vzdal z dôvodu
pracovných povinností. Cena je
pomenovaná podľa Dušana Jurkoviča,
zakladateľskej osobnosti modernej
(česko)slovenskej architektúry. Udeľuje
sa autorovi/autorom za realizované
architektonické alebo urbanistické
dielo. Diela prihlasované do Ceny sú
aktuálnymi realizáciami, obvykle nie
sú staršie ako 2 roky. Spolok architektov
Slovenska (SAS) usporiadal počas
novembra k cene výstavu, na ktorej sa
v Galérii SAS prezentovali všetky prihlásené
diela; potom putuje do ďalších
miest na Slovensku a výbery z Cien aj
do zahraničia. Od 13. 12. do 26. 1. dostane
v Galérii SAS priestor dielo nositeľa
Ceny Emila Belluša za rok 2017.



Propagácia dobrej architektúry

Cena Dušana Jurkoviča je najstarším
architektonickým ocenením na Slovensku
a založená bola koncom roka 1963.
Po prvý raz sa udeľovala v roku 1964
za diela, ktoré vznikli v rokoch 1962-
63. Spočiatku sa oceňovali zároveň
architektonické realizácie, projekty,
publikácie a osobnosti za celoživotné
dielo. V roku 1990 bola Cena Dušana
Jurkoviča nanovo definovaná, vznikla
samostatná Cena Emila Belluša za celoživotné
dielo, v roku 2003 pribudla
Cena prof. Kusého za vydavateľskú, teoretickú
a publicistickú činnosť. V tomto
roku boli predmetom obhliadky tieto
diela: Mlyn Humenné, Castellum Cafe
v Nitre, Obnova časti námestia slobody
v Prievidzi, UWO v Piešťanoch, Rekonštrukcia
meštianskeho domu v Trnave,
Poľovnícky dom v Malých Karpatoch, Čakáreň v Národnom onkologickom
ústave v Bratislave a Obnova starej
synagógy v Bardejove.
Prezident SAS Ing. arch. Juraj Hermann
nevidí zásadný rozdiel v kvalite
tohtoročných diel v porovnaní s uplynulými
ročníkmi a tvrdí, že slovenská
architektúra sa dostala na porovnateľnú
úroveň s okolitými štátmi. „Potvrdila
to aj výstava Súčasná slovenská
architektúra, ktorú sme pred dvomi
rokmi pripravili v Architekturmuseum
der TU v Berlíne, kde sme zaznamenali
spontánnu reakciu miestnych odborníkov
architektúry. Tí nám povedali,
že nemáme byť prečo až takí skromní
a naša architektúra je pre nich zaujímavá,“
povedal v rozhovore pre ASB Juraj
Hermann. „To je pozitívne konštatovanie,
ale zároveň si myslím, že to celkom
neodzrkadľuje pozíciu architekta
v našej spoločnosti. Tá je neadekvátna,
a pritom podľa výsledkov by mala byť
niekde inde. Preto verím, že aj akcie,
akou je Cena Dušana Jurkoviča, sú dôležitou
propagáciou našej architektúry
a budú dlhodobo pozitívne pôsobiť na
slovenskú spoločnosť.“

Pozitívne ostrovčeky

Až na jednu realizáciu (Čakáreň v Národnom
onkologickom ústave) sa
predmetom obhliadky poroty stali
mimobratislavské stavby, pričom objemom
ide o menšie objekty. Pred dvomi
rokmi sa stal laureátom Ceny Dušana
Jurkoviča rodinný dom na Partizánskej
ulici v Bratislave (autori – Ján Studený,
David Kopecký), minulý rok materská
škola Guliver v Banskej Štiavnici (autor – Richard Murgaš) a tento rok Mlyn
Humenné. Upozorňovanie na pozitívne
ostrovčeky mimo „mainstreamu“ je
zrejmé a potvrdzuje to aj Juraj Hermann:
„Každá z cien z uplynulých rokov
má mať aj posolstvo, že architektúra
sa dá robiť aj inak a na miestach, ktoré
nemusia byť prvoplánovo atraktívne
a ani veľké. Cena Dušana Jurkoviča
ako národná cena za architektúru by
mala reprezentovať aj trvalú hodnotu
slovenskej architektúry v duchu architekta,
po ktorom je ocenenie pomenované.
Cena upozorňuje na témy, ktoré
by si mal všimnúť aj mainstream, aby
ho kultivovali.“

Mlyn Humenné

Laureátom Ceny Dušana Jurkoviča
2017 sa stal Mlyn Humenné – štvorpodlažný
objekt s podkrovím. Na 1.
nadzemnom podlaží sa nachádzajú
dva byty, ktoré majú prístup do súkromných
záhradiek oddelených od
okolitej zelene živým plotom. Medzi
bytmi je situovaná kotolňa a spoločné
priestory s pivnicami. Na druhom
a treťom podlaží sú riešené po tri
byty, na štvrtom podlaží sú situované
tri mezonetové byty, ktorých horné 5.
nadzemné podlažie má pre dva krajné
byty výstupy na otvorené terasy.
Zámerom bolo zachovať pôvodný ráz
bieleho murovaného mlynu, preto
hmotové členenie objektu je zvýraznené
materiálovým a farebným členením,
ktoré kombinuje bielu hladkú
omietku s materiálovým odlíšením
drevených balkónov a pavlačou obalenou
ťahokovom. Juraj Hermann vyzdvihol
trvalú udržateľnosť realizácie
v zmysle jej nadčasovosti. Aj tento
mlyn obsahoval podľa jeho názoru
kvalitnú využiteľnú stavebnú substanciu,
v ktorej bolo zabudované veľa
energie a materiálu, ktorú bolo škoda
zdemolovať. Pôvodná opustená stavba
ponúkla príležitosť vdýchnuť jej
nový život a vytvoriť novú kvalitu.

„Toto dielo je pozitívnym priesečníkom
zhody investora, architekta a stavebnej
firmy,“ hovorí pre ASB spoluautor
Mlyna Humenné architekt Michal
Burák. „Dokonca sám investor nás tlačil
do nadštandardných riešení, a preto
sme mohli použiť hliníkové trojsklá,
titánzinkovú strechu, ťahokov na fasáde
či bezfalcové interiérové dvere so
skrytými pántmi. Navyše, všetky byty
sú urobené na mieru užívateľom. Je
naozaj prekvapujúce, že aj na tak ďalekom
slovenskom východe sa dá realizovať
vysoký nadštandard.“

Zdroj: ASB
Autor: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY