Dom ako detská skladačka
Cena Dušana Jurkoviča je najvyšším ocenením, ktoré každoročne udeľuje Spolok architektov Slovenska (SAS) za realizované dielo v oblasti architektúry. Začiatkom októbra zasadala na pôde SAS medzinárodná porota Jurkovičovej ceny pre rok 2004 za predsedníctva českého architekta Petra Uhlířa. Do súťaže bolo tento rok prihlásených desať diel. Porota rozhodla udeliť Cenu Dušana Jurkoviča 2004 dielu Základná umelecká škola v Smižanoch, ktorej autormi sú košickí architekti Dušan Burák, Michal Burák a Ctibor Reiskup z Architektonického štúdia Atrium. „Cenu si veľmi vážime,“ hovorí Dušan Burák. „Ide o absolútnu cenu pre architektúru za príslušný kalendárny rok. Jej dlhoročná tradícia, medzinárodná porota a medzinárodné akceptovanie v nás vyvolávajú pokoru, takisto ako osoba Dušana Jurkoviča.“ Odovzdanie ceny sa uskutoční 8. decembra 2004, keď bude v priestoroch SAS v Bratislave otvorená aj výstava zúčastnených návrhov.
Za menej to už nejde
Podľa slov architekta Dušana Buráka z košického štúdia Atrium, ocenená stavba Základnej umeleckej školy v Smižanoch je pre nich určitým prelomom. Umožňovala totiž reagovať na viacero zaujímavých úloh pri extrémne nízkych nákladoch a realizačných možnostiach. Osobitne dôležitou bolo vyjadrenie účelu stavby a jej relatívnej svojbytnosti, tak aby bola deťmi akceptovaná. Ďalšou bolo začlenenie stavby do organizmu obce a širších kultúrnych a časových väzieb. Riešenie bolo vybraté z užšej súťaže. Koncepcia je lapidárna – taká ako svet detí. Tím architektov chcel navrhnúť ich „dom,“ dom ako detskú skladačku, pričom každá kocka bude predstavovať inú tvorivú činnosť.
„Nápad vznikol v sobotu večer,“ hovorí Dušan Burák. „V pondelok si do Košíc prišiel po štúdiu poverený investor a do týždňa bolo rozhodnuté. Ideme do toho my! To všetko sa udialo v septembri 2002. V máji sa cez plot v Smižanoch rozprávali americký investor slovenského pôvodu Dezider Slavoj s bývalým starostom Vranom, že chce na sklonku svojho života venovať svoje peniaze pre tvorivosť, vzdelanie detí. Čo tak umelecká škola? Odpútať deti od drog. Nasledoval výber pozemku a obec poskytla po dlhej diskusii rohovú parcelu na námestí. V máji 2003 bola zahájená výstavba a 22. júna 2004 bola škola odovzdaná k deväťdesiatym narodeninám p. Slavoja, ktorý ju následne venoval obci.“
Počas realizácie silnela slovenská koruna a znižovali sa tak investičné možnosti z dôvodu kurzového rozdielu. Projekt síce v sebe obsahoval výstavbu po etapách, ale chýbala by ucelenosť systému výučby keby došlo k čiastočnej realizácii. Tu siahol investor k vlastnej interpretácii projektu. Škrtalo sa a škrtalo. Podľa Dušana Buráka to prinášalo nezvratné prekvapenia na stavbe. „Niekedy sme mali pocit, že zakladáme špecifickú slovenskú vetvu minimalizmu, alebo „za menej to už nejde“.
Farebná krabica
Medzi najväčšie dilemy patril spôsob ako „vstúpiť“ do prostredia. Vznikali nespočetné varianty oscilujúce medzi tradicionalizmom a súčasnou architektúrou. Od týchto otázok sa odvíjali aj úlohy architektov pri modelovaní obrazu sídla. Konzervovať, stabilizovať, podnecovať, provokovať? „Pomohli sme si bohatou kultúrnohistorickou tradíciou Spiša a jeho schopnosti prijímať resp. absorbovať aktuálne arch. výboje v stredoveku. Práve tento princíp liberalizácie sa nám javil vhodnou metódou. ZUŠ chápeme ako “kontajner, krabicu“ pre tvorbu.“
Na námestí je najväčšia krabica – viacúčelová sála (aula) a na bočnej ulici sú menšie krabice s jednotlivými úsekmi tvorby: oranžová krabica – tanečná, modrá – multimediálna, zelená – výtvarná. Hudobné ateliéry sú pozdĺž susedného pozemku. To všetko je spojené chodbou – „pasážou“, z ktorej sú vnímateľné všetky činnosti ZUŠ. Tú istú funkciu plní aj fasáda do ulice. Mierne klesajúci terén sa prejavuje pozdĺžnymi rampami na spojovacej chodbe. Princípu jednoduchosti zodpovedá aj stavebná konštrukcia – murované steny a drevený stropnicový krov s minimálnym – šesťpercentným sklonom pre trapézovú krytinu. Vzájomným odklonom a prelínaním je však dosiahnutá dynamika kompozície, dolaďovaná zošikmením štítových stien (kopírovanie pozemku) a hmôt. Základný farebný akord je chladný biela, modrá, zelená, akcentovaný pri vstupe oranžovou. Farba je však premenlivá veličina. Objekt sa bude farebne vyvíjať podľa potreby.
V službách spoločnosti
Architektonické štúdio Atrium je priestor, v ktorom pôsobilo viac osobností z architektúry. Jeho filozofiou je poskytnúť v jednom priestore vyvážený pohľad od celku k detailu, teda od urbanistického riešenia, cez architektúru, po interiér. „Architektúru vnímame v službách spoločnosti. Preto hľadáme cesty k jej pravdivosti a jednoduchosti. Výsledok je vždy spoločným dielom. Prizývame k spolupráci ďalších kolegov architektov, výtvarníkov a stavebných špecialistov.“
Zo stavieb, ktoré boli a vyprojektované v Atriu, môžeme spomenúť požiarnu zbrojnicu v Markušovciach, rímsko-katolícky kostol Sokoľ, dom humanity Ľubica, rekonštrukcia divíznej budovy Košice. Najväčšou realizáciou je však pešia zóna Liptovský Mikuláš, ktorá sa dostala aj medzi finalistov na cenu CE.ZA AR. Najzaujímavejším konceptom bola štúdia sídla MOV v Poprade pre kandidatúru Slovenska na ZOH Poprad – Tatry 2006. Súčasťou náplne Atria je aj urbanistická činnosť a spracovanie územných plánov. Ako hovorí Dušan Burák, na ich stole je množstvo zaujímavých prác, ktoré však ešte nechce bližšie konkretizovať. Atrium sa zaoberá aj menšinovou nemotorizovanou dopravou v meste (pešia a cyklistická) a podieľa sa na celoslovenskej cene „Zlatá žila“ pre mimoriadny počin v tejto oblasti.
Ľudo Petránsky, časopis ASB