Urban Interventions a Mestský zásah Pod Mostom
Každá oblasť, región či celá krajina má svoje špecifické
postavenie hodnôt, čo sa odráža na každom verejnom
priestore. Definujú ho ľudia, ktorí tam žijú, no zároveň
samotný priestor – ak chcete, ulica alebo námestie, pasáž
či výťah – formuje tých istých ľudí.
V období industrializácie, keď bola výstavba podriadená
konceptu vládnúceho režimu, bolo v tomto duchu vytvorených
množstvo verejných priestorov, existujúce boli zanedbávané.
Teraz je ich však potrebné naplniť životom, upraviť
a prispôsobiť novým spoločenským potrebám. Európske
hlavné mesto kultúry, ktorým sa Košice stávajú, si vyžaduje
transformáciu nielen miest, ale aj myslenia jeho obyvateľov,
aby dokázali prijať a pochopiť, alebo aspoň rešpektovať nový
druh priemyslu, pre ktorý sa tu vytvára potenciál.
Obyvatelia očakávajú, že politik vie, čo má pre nich robiť,
no bez upozornení a neustálej konfrontácie názorov dochádza
k rozporným činom. Dôležité je tiež uvedomiť si postavenie
nezávislých odborníkov v spoločnosti, ktoré sa mení rovnako
ako celá spoločnosť. Ak sa jej dokážeme otvoriť, môže sa
transformovať a my vzájomne obohacovať. Medzi nimi
aj architekti, ktorých vzdelanie a pôsobenie im malo dať
schopnosti správne navrhovať fungujúci verejný priestor
pre konkrétnu lokalitu a skupinu.
Urban Intervention (mestský zásah) je pomenovaním
aktívneho vstupu do verejného priestoru. Projekt s názvom
Mestské zásahy iniciovala bratislavská dvojica architektov
Vallo Sadovský s cieľom upozorniť na problémy verejných
priestorov a zároveň ponúknuť aj konkrétne ideové riešenia.
Úspešne bol aplikovaný v Bratislave, Prahe a Brne, od roku
2011 sa iniciatívy chytilo košické o.z. UzemnePlany.sk.
Pripravili zásahy do Košíc a následne v roku 2012
v spoločnom regióne Košíc a Prešova v spolupráci
s prešovským o.z. Urbanika. Hlavný organizátor už pripravuje
ďalšie zásahy, tentokrát do Nitry.
Niektoré sa predsa len dostávajú aj do realizácie.
Architektonické štúdio Atrium prispelo do kopy mestských
zásahov návrhom Pod mostom Je Bál. Projekt bol oprášený
už z dávnejších zásahov, no tentokrát sa pustili do realizačnej
práce. Cieľom je priniesť obyvateľom nový rozmer
existujúceho priestoru a musí aj fungovať. A aby fungoval,
musí sa do procesu zapojiť čo najviac ľudí. K spolupráci sa
pridala skupina zo SPOTs ako partner projektu, organizátor
komunitných centier, ktorý má v Košiciach asi najviac
spoločného s aktivizáciou ľudí mimo mestského centra.
Začalo sa „kreatívnou deratizáciou“, ako nazvali tvorcovia
projektu proces transformácie priestoru pod mostom
na sídlisku KVP v Košiciach. Miesto bolo blízke hlavne
neprispôsobivým občanom, zapadnuté prachom a odpadom.
Spolupráca so SPOTs priniesla cez francúzsku spojku skupinu
talianskych dizajnérov Esterni.org. Tí ponúkli spoluprácu
Košiciam ako skúsení dizajnéri zvyknutí pracovať vo verejnom
priestore s komunitami a vytvárať návrhy a realizácie priamo
na mieste. Takto realizovali napríklad revitalizáciu námestia
v minuloročnom Európskom hlavnom meste kultúry Guimarães.
Miesto ožilo v priebehu 9 dní tvrdej práce architektov,
dizajnérov a všetkých ďalších dobrovoľníkov, ktorí sa pridali.
Drevitalizácia vytvorila multi-funkčný open-space, inými
slovami výsledok workshopu bol dočasný drevený mobiliár
pre aktivovanie priestoru a pre uskutočnenie prvej párty.
Festival mal úspešný pútavý záver, 13. júla bola pod mostom
skutočná zábava v úplne zmenenom priestore. Atmosféru
vynikajúco dotvorili svetelní dizajnéri Haz Lighting pôsobivým
osvetlením, videoprojekcia svetových realizácií podobných
projektov a hudobné performancie niekoľkých DJov.
Vzniknuté veci ostali napospas verejnosti, je teda aj
na individuálnych skupinách obyvateľstva, aby začali mať
a prejavovať svoj záujem, resp. nezáujem. Medzi nimi
aj dodávatelia energie alebo mestská správa.
Most je symbolickým spojovníkom. V tomto prípade by mal
spájať šport a kultúru, ľudí a mesto, život a … tvorí strechu.
Pôvodným cieľom projektu je vybudovanie lezeckej steny
spojenej s pódiom a hľadiskom pre predstavenia či premietanie
filmov. Ostáva hľadať ľudí a prostriedky, ktoré ho plne naplnia
a transformujú do konečnej podoby, alebo ostane miestom
neustálych premien.
Prešovská Urbanika rozbieha podobnú aktivitu svojím spôsobom.
Začali s vlastnou revitalizáciou priestoru za elektrárňami
v centre mesta. Postupne pridávajú aktivity a čistia územie
od nánosov zanedbanosti. Priestor by mal byť ich reprezentačným dejiskom, kde by sa mali aktívne podieľať
na neustálej tvorbe programu a inšpirovať tak dianie verejné.
Cieľom je vytvorenie parčíka a malého námestia s pridanou
hodnotou „ostrovčeka pozitívnej deviácie“ s názvom
Urban Oasis. Prvé rozbehnuté aktivity zatiaľ užívali „lúčne
prostredie“ a taktiež priestor pod malým mostom.
Participatívny dizajn je u nás pomerne novým pojmom
a dôležitým procesom v odboroch ako architektúra
a urbanizmus. Je to náročný spôsob navrhovania, ktorý si
žiada špecifický prístup k tvorbe a práci s ľuďmi, ako aj
s architektmi samotnými. Ako sceliť množstvo potrieb
a názorov a pritom dosiahnuť esteticky a funkčne hodnotný
produkt, zapojiť pritom do kola ľudí čo najrozmanitejšieho
zamerania a všetkých dotknutých kategórií. Zvolenie správnej
náplne na konkrétne miesto nie je prvoplánové, ale súvisí
s náturou prostredia.
Školy, ktoré tu máme, tento fenomén málo podporujú a mohli
by podstatne viac viesť študentov ku kolektívnej tvorbe
a aj realizácii malých objektov do verejného priestoru –
možnosti ich realizácií sa len otvárajú a spoločnosťou
vyžadujú. Máme vôbec odborníkov, ktorí takýto spôsob
navrhovania dokážu aplikovať?
Pavol Mészáros – časopis ARCH 10/2013