Hlavným cieľom bolo náznakom sprítomniť atmosféru bývalej väznice a uchovať pamiatkové hodnoty jej dvora. Koncept prešiel búrlivou „odtučňovacou procedúrou“ až do tejto podoby. Do dvora je teda vložený „kváder“ s vertikálnym členením obvodových stien – presleneie a sendvičové steny. Tie umožňujú cez interiér vnímať dvorovú fasádu s prekrásne osadenými a proporčnými pôvodnými oknami s mrežami. Napojenie na historickú budovu je cez „krčok“ – štvorboký odrezaný ihlan. Strecha je plochá so štrkovým zásypom a osadeným svetlíkom. Sála je dvojúrovňová. Galéria, schodišťové rameno, ako aj celá konštrukcia sály je z ocele – pomocná konštrukcia je z pásoviny. Podlaha galérie a stupnice sú sklenené z dôvodu zlepšenia svetelných pomerov v hlbokom dvore knižnice. Priestorový akcent je tvorený zábradlím schodišťa, ktoré je aj jeho schodnicou. Drevený obklad je „prepichnutý“ sklenenými stupnicami a prináša do priestoru drobnopis.
Hlavné vstupné vráta sú vymenené za celopresklenené, čo umožňuje vnímanie sály a dvora z ulice.