Vkus sa mení k lepšiemu

Na otázky odpovedá Michal Burák, absolvent košickej Technickej univerzity, jeden z členov Architektonického štúdia Atrium z Košíc.

Ako by ste s odstupom niekoľkých rokov po skončení štúdia komplexne zhodnotili kvalitu výučby na vysokej škole, ktorú ste absolvovali?

Ak mám byť úprimný, myslím, že je to bieda. Česť výnimkám. Nechápem poslanie niektorých učiteľov na školách, mnohý nikdy nemali žiaden kontakt s praxou, po vyštudovaní sa skryli na univerzitách ako asistenti a odvtedy sa tam už len skrývajú – zvykli si. Vytvárajú dojem, že sa veciam rozumejú, že poznajú problémy, že rozumejú stavbám, architektúre, … Nerozumejú ničomu. Tiež sú tam taký, čo v škole fungujú na polovičný úväzok, zrejme tým pádom na polovičný výkon – asi treba naplniť stavy. Keď sa potom človek v praxi stretne s týmito kapacitami, často je sklamaný s výsledkov. Neviem čo som sa na škole za tých x rokov naučil, no niečo možno áno. Snáď výhoda toho je, že by som chcel byť lepší. Som však skeptik, neviem ako to funguje v zahraničí. Najväčšia škola, aspoň pre mňa je prax – celkom jednoznačne.

S akými zásadnými problémami ste sa stretli pri svojom vstupe do praxe?

Tak asi, že sa mi extra nechcelo vstúpiť:) Najväčšia ťarcha je, že stavbu možno považovať za dokončenú až keď naozaj dokončená je. V úplne každej fáze sa to dá zbabrať, dokonca aj keď sa už zdá, že je to takmer hotové, tak najmenší detail to môže totálne poslať ku dnu – nadobro. Možno je to len deformácia a profesionálne kritický pohľad, ale ťažko sa ho zbaviť, ak človek berie túto prácu vážne.

Myslíte si, že ako architekt máte perspektívu uplatniť sa na Slovensku, prípadne v rámci Európskej únie? V čom vidíte možnosť tvorivej sebarealizácie?

Myslím, že áno – určite. Je tu mnoho toho čo treba dať do poriadku, no a v tom vidím tú svoju realizáciu. Vkus ľudí sa začína meniť – k lepšiemu, mnohý už vedia čo chcú, začínam mať radosť z práce, cítim, že to má zmysel. Už to niesu len sny postaviť niečo zaujímavé, už sa to dá. Dokonca aj u nás. Som za to vďačný.

Mali ste možnosť samostatne navrhnúť a realizovať nejaké dielo? Ktorú svoju prácu (realizované dielo, projekt, štúdiu a pod.) si z doterajšej praxe osobitne ceníte?

Samozrejme. Máme vlastný ateliér a v ňom tvoríme čo chceme a čo môžeme. Baví nás to a je tam sranda:) Tak najviac si samozrejme cením Základnú umeleckú školu v Smižanoch, za ktorú sme dostali Jurkoviča. Je to však už za nami a teraz sa neviem dočkať dokončenia iných, nových stavieb, ktoré máme rozrobené. To je hrôza, to čakanie. Chcel by som, aby už boli hotové, hneď teraz, aby som ich už videl naživo, stál pri nich a tešil sa z nich – ak sa podaria:) Chce to čas, viem.

Pripravila Beáta Vrzgulová,

Fórum architektúry 7–8/2006